Aller au contenu

Éde:Corrèccions et aponses : Noms comons

De Vouiquipèdia, l’enciclopèdia abada.
Cela pâge est ècrita en arpetan supradialèctâl / ORB lârge. Lo blâson panarpetan


Vê-que na lista de corrèccions et aponses ux noms comons en ORB :

  • Los mots en nêr sont de novèles entrâs.
  • Los mots en orange sont de corrèccions, prècisions, variantes ou ben agrantissements.
  • Los mots en vèrd sont de proposicions.
  • Los mots marcâs d’un’ètêlèta* sont de fôrmes en atendent que meritont pôt-étre na corrèccion que vindrat ples târd.

FR (Fribôrg), VD (Payis de Vôd), GE (Geneva), NE (Nôchâtél), VS (Valês), AO (Vâl d’Aoûta), Ly (Liyon), SE (Sant-Etiève), VdG (Vâr-de-Giér).

ArpetanFrancêsSôrsa
abatouèr m (SE, AO)abattoir mChenâl / Vôterin 1997
ORB 4.9.18
âbè m
âbèchon m (dimin., SE)
abbé m ; vicaire m
petit abbé loc nom m
ORB 4.9.18
abiatar / amiatar v (Forês, Ly)amadouer v, dompter vORB 4.9.18
acropola facropole f, var. acropole fGovèrt 2003[1]
adolèscence fadolescence f, var. adolèscença f, étot : jouenèssa fGovèrt 2003[1]
Vôterin 2019
Verèt 2023
analisa f
analisâblo a m, analisâbla a f
analisar v
analisto m, analista f
analyse f, var. analise f
analysable a env, var. analisâbllo a m
→ analyser v, var. analisàr v (AO), analisiér v, étot : regouétar v
analyste m / f
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
apèrçu msommaire m, courte analyse loc nom f, var. apèrciu m, étot : côrta presentacion loc nom fStich 2003
Verèt 2023
ârba f
étre drêt dês l’~ loc v
aube f
être sur pied dès l’aube loc v
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
arpentar v
arpentior a m & m, arpentiosa a f & f

arpenter v, mesurer v ; marcher v, var. arpeyér v, étot : meserar v
→ arpenteur a m & m, arpenteuse a f & f, géomètre m / f, var. arpentiœr a m & m
Verèt 2023
artimbales fpl


~ de cusena loc nom fpl

attirail m ; outils (d’un artisan, d’un alpiniste...) (loc nom) mpl, équipement m ; objets (fourbi) sans valeur loc nom mpl, var. artimbalo m (Sassèl), artimbâlos mpl (Arvelâr)
batterie de cuisine loc nom f, var. artimbâlos de cusena loc nom mpl (Arvelâr), étot : éses de mêson loc nom fpl (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
ateliér m
~ du fâvro loc nom m (AO)
~ du menusiér loc nom m
~ du pintro loc nom m
atelier m
→ forge f, étot : fôrge f, favèrge f (Suisse, AO)
atelier du menuisier loc nom m
atelier du peintre loc nom m
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
balyif m (bise du cârro)bailli m, var. bâlyif m, étot : sèchâl mGovèrt 2003[1]
baroco m
baroco a m, baroca a f
baroque m ; style contourné loc nom m
→ baroque a env ; bizarre a env
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
bateria fbatterie f (Fesica, Militèro), var. baterie fChenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
bèc m, fin ~ loc nom m

u fin ~ loc adv
sommet m, cime f, pointe la plus élevée loc nom f (d’un arbre), étot : sonjon m (AO), cuchèt m, cema f, fin sonjon m
tout au sommet loc adv (d’un arbre)
Stich 2003
Verèt 2023
benda fbande f ; groupe (de personnes) (loc nom) m, équipe f, troupe nombreuse loc nom f, clique f (d’ouvriers...), étot : èscâdra f (AO) ; file f, cortège m ; gang m, meute f, var. banda fChenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
ben-éso a m, ben-ésa a fcontent a, bien aise loc a, euphorique a env, var. bien-éso a m (AO), bon-éso a mChenâl / Vôterin 1997
Fâvro / Stich 2005[2]
bon-éso a m, bon-ésa a fcontent a, bien aise loc a, euphorique a env, var. ben-éso a mFâvro / Stich 2005[2]
brenlo m
balyér lo ~ loc v
étre sus lo ~ loc v
branle m, oscillation f ; indécis m, indécision f, danse f (Savouè, Brêsse)
commencer la danse loc v
être indécis, en équilibre loc v
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
buyandar v
buyandiosa f
lessiver v, faire la lessive loc v, var. buyar v, buyàr v (AO)
lave-linge m, var. buyandiœsa f
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
cema f
en ~ de loc prèp

cime f, sommet m (d’un arbre), var. céma f (Entremont, Tignes, La Tuelye)
au sommet de loc prèp, var. en céma de loc prèp (Entremont, Tignes, La Tuelye)
Stich 2003
Verèt 2023
chalonge f
chalongiér v
chalongior m, chalongiosa f

défi m, challenge m (Sport), étot : dèfi m
mettre au défi loc v, défier v, challenger v (Sport), étot : dèfiar v
défieur m, défieuse f, challengeur m, chalengeuse f (Sport), var. chalongiœr m
viely arpetan *chalonge, dedens Govèrt 2003[1]
chevâl m
avêr na fiévra de ~ loc v

étre a ~ loc v
o est son ~ de batalye loc-frâsa

cheval m, var. chévâl, chevâr, chuvâl, chavâl m
avoir une fièvre de cheval, une fièvre violente loc v, var. avêr una fiévra de ~ loc v (AO)
avoir trouvé la solution loc v
c’est son cheval de bataille, son argument préféré loc-frâsa, var. ‘l est son ~ de batalye loc-frâsa (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
cllassico a m, cllassica a f
(les) ètudes, lengoues cllassiques loc nom fpl
(‘n) habelyement de fôrma ~ loc nom m

licê ~ loc nom m
stilo ~ loc nom m
téâtro ~ loc nom m

classeco a m, classeca a f (AO)
cllassico m
classique a env, var. classeco a m (AO), classico a m
(les) études, langues classiques loc nom fpl, var. (les) ètudes, lengoues classiques, classeques loc nom fpl (AO)
(un) complet de coupe classique loc nom m, var. (un) harbelyement de fôrma classica, classeca loc nom m (AO)
lycée classique loc nom m, var. licê classico, classeco loc nom m (AO)
style classique loc nom m, var. stilo classico, classeco loc nom m (AO)
théâtre classique loc nom m, var. teâtro classico, classeco loc nom m (AO)
→ classique a env
→ classique m, var. classeco m (AO), classico m
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
cllica fclique f, gang m, bande f, ramassis m, var. clica f, étot : benda f, èscâdra f (AO)Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
cobla f


brâva ~ loc nom f
na ~ d’ans loc nom f
na ~ de côps loc nom f
na ~ de mês loc nom f
coblâ a m, coblâye a f

couple f, en particulier paire (d’attelage) (loc nom) f ; troupe de chevaux attachés par couple loc nom f ; couple (humain) (loc nom) m ; troupeau m, troupe f, bande f, var. coblla f
couple mal assorti loc nom m (Moquerie)
deux ans environ, (pendant) deux ou trois ans loc nom mpl
deux ou trois fois loc nom fpl
(depuis) deux mois environ loc nom mpl
(qui est) couplé, accouplé a m, (qui est) couplée, accouplée a f, var. cobllâ a m
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
coblo m

sac ~ loc nom m
couple (d’amoureux...) (loc nom) m ; paire f, couple m (au singulier, absolument), var. cobllo, coplo, copllo m
sac double loc nom m (présentant deux ouvertures)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
cognu a m, cognua a f
ben ~ loc a m, ben cognua loc a f
o est ben ~ que... loc-frâsa
connu a m, connue a f, populaire a env ; notoire a env
→ célèbre a env
il est de notoriété publique que... loc-frâsa
Chenâl / Vôterin 1997
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
composicion f
~ a machina loc nom f
~ a man loc nom f
composior m, composiosa f

composiosa f
composition f, var. composecion f (AO)
composition mécanique loc nom f
composition à la main loc nom f
→ compositeur m, compositrice f (Emprimerie), var. composiœr, compositor, compositœr m, compositrice f (AO)
composeuse f (Emprimerie), var. composiœsa f, compositrice f (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
côrn m
~ de chace loc nom m
cor (de chasse) (loc nom) m (Hèraldica)
cor de chasse loc nom m, var. ~ de chaça loc nom m
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
côrp m


avêr lo diâblo per lo ~ loc v
avêr lo vif-argent per lo ~ loc v

avêr un brâvo ~, un crouyo, bôrt ~ loc v

cachiér un ~ en tèrra loc v
sè balyér a quârqu’un ~ et ârma loc v

corps m, physique m (de l’homme) ; groupe m (de personnes) ; individu m (Sent-Martin-la-Pôrta) ; cor (au pied) (loc nom) m, agacin / agassin m, œil-de-perdrix m (Mèdecina), var. côrps m (Tignes, Entremont, Champenjo)
avoir le diable au corps loc v
avoir le vif-argent dans le corps, être très nerveux, remuer tout le temps loc v, var. avêr lo vif-argent, l’argent-vit per lo ~ loc v (AO)
avoir un joli corps, un vilain corps loc v, var. avêr un gent ~, un bœrt ~ loc v (AO)
ensevelir un corps loc v
se donner corps et âme à quelqu’un loc v, var. sè balyér a quârqu’un ~ et âma loc v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
crèsenèta fenfant bavard loc nom mVerèt 2023
cronico a m, cronica a f
(na) situacion ~ loc nom f
cronicament adv
chronique a env, étot : que dure long-temps loc-frâsa
(une) situation chronique loc nom f, var. (una) situacion ~ loc nom f (AO)
chroniquement adv, var. cronicamente adv (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Verèt 2023
cronomètro m
corsa a ~ loc nom f

cronomètria f
cronomètrico a m, cronomètrica a f
chronomètre m
étape, course contre-la-montre loc nom f, var. côrsa a ~ loc nom f (AO, Dârfénât)
chronométrie f, var. cronomètrie f
chronométrique a env
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
crota fchœur (d’une église où se trouve l’autel) (loc nom) m (Architèctura, Religion)Verèt 2023
cubâjo m


que cube loc-frâsa

cubico a m, cubica a f
cubismo m
cubisto a m & m, cubista a f & f
volume m, grosseur d’un objet loc nom f ; cubage m, action de cuber loc nom f ; espace, place occupée par un objet loc nom m / f, var. cubo m, étot : volumo m, dimension f (Sassèl)
de gros volume loc a env, qui est volumineux loc-frâsa, qui a un gros cubage loc-frâsa
cubique a env
cubisme m
cubiste a env & m / f
Chenâl / Vôterin 1997
Verèt 2023
cuchèt msommet m, cime f, pointe la plus élevée loc nom f (d’un arbre)Verèt 2023
cuèrlèt m
~ enfatâblo loc nom m

téléphone m
→ téléphone portable loc nom m, mobile m, natel m (Suisse), var. ~ portâblo loc nom m, ~ enfatâbllo, portâbllo loc nom m, étot : enfatâblo m
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
dècènia f
dècènâl a m, dècènâla a f
décennie f
décennal a m, décennale a f, var. dècènâlo a m
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
dèfi m
dèfiar v
défi m, challenge m (Sport)
mettre au défi loc v, défier v, challenger v (Sport), var. dèfiàr v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
demengiê fweek-end m, étot : fin de semana loc nom fGovèrt 2003[1]
d’ense advainsi adv, comme ceci, comme ça loc adv ; sans apprêt loc adv, préparé, servi seul loc a m, préparée, servie seule loc a f, au naturel loc adv, nature a env, var. ensé, d’inse adv, étot : en-bél adv (AO)Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
dèscripcion f
~ d’una chousa, d’una bétye, d’una planta loc nom f
(la) ~ d’una vela, d’una fabreca, d’una machina loc nom f
~ orâla, ècrita, ègzacta, fidèla, prècisa, dètalyêe loc nom f
fâre la ~ de quârqu’un loc v

quand prège fât de ~s que semble de les vêre loc-frâsa
dèscriptiblo a m, dèscriptibla a f
description f
description d’un objet, d’un animal, d’une plante loc nom f, var. ~ d’una baga, d’una bétye, d’una planta loc nom f (AO)
(la) description d’une ville, d’une usine, d’une machine loc nom f

description orale, écrite, exacte, fidèle, précise, détaillée loc nom f, var. ~ orâla, ècrita, ègzacta, fidèla, prècisa, dètalyêye loc nom f (AO)
faire la description de quelqu’un loc v, var. fére la ~ de quârqu’un loc v (AO)
quand il parle il fait des descriptions si belles qu’on dirait de les voir loc-frâsa, var. quand prège fét de ~s que semble de les vêre loc-frâsa (AO)
descriptible a env, var. dèscriptibllo a m
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
dèscriptif a m, dèscriptiva a f
(un) câdro ~ loc nom m
fâre na relacion ~ de la situacion loc v

descriptif a m, descriptive a f, var. dèscriptifo a m (Arbanês)
(un) tableau descriptif loc nom m
faire un tableau descriptif de la situation loc v, var. fére na relacion ~ de la situacion loc v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Verèt 2023
dialogo m
~ de dedens, entèrior, avouéc sè-mémo loc nom m
(un) ~ vif, animâ, monotono loc nom m
j’é avu un long ~ avouéc lui loc-frâsa
dialogue m
dialogue intérieur, avec soi-même loc nom m, var. ~ entèriœr, avouéc sè-mémo loc nom m (AO)
(un) dialogue vif, animé, monotone loc nom m
j’ai eu un long dialogue avec lui loc-frâsa
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
discô mdisco m (Dance)Govèrt 2003[1]
èditar v
~ de musica, de dèssins a la ploma, de gravures, de litografies loc v

éditer v, var. èditàr v (AO)
éditer de la musique, des dessins à la plume, des gravures, des lithographies loc v, var. èditàr de museca, de dèssins a la ploma, de gravures, de litografies loc v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
ègzotico a m, ègzotica a f
fruita ègzotica loc nom f
sôces ègzotiques loc nom fpl
ègzoteco a m, ègzoteca a f (AO)
exotique a env, var. ègzoteco a m (AO)
fruit exotique loc nom m, var. fruita ègzoteca loc nom f (AO)
sauces exotiques loc nom fpl, var. sôrces ègzoteques loc nom fpl (AO)
exotique a env
Vôterin 2019
Govèrt 2003[1]
encafar v
encafâblo m

empocher v, metre en poche loc v, enfiler v
→ (téléphone) portable (loc nom) m, mobile m, natel m (Suisse), var. encafâbllo m
Govèrt 2003[1]
enfatar v
enfatâblo m

empocher v, metre en poche loc v, enfiler v, étot : encafar v
→ (téléphone) portable (loc nom) m, mobile m, natel m (Suisse), var. enfatâbllo m, étot : encafâblo m
Govèrt 2003[1]
enstitut m
~ de biôtât loc nom m
institut m (Histouère, Religion)
institut de beauté loc nom m
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
enstrument m
enstrumentâl m
enstrumentâl a m, enstrumentâla a f
enstrumentalisar v

instrument m, var. enstrumuent m (Chamôni), èstrument m (AO)
instrumental m, var. enstrumentâlo m
instrumental a m, instrumentale a f, var. enstrumentâlo a m
instrumentaliser v, réduire à un rôle d’instrument loc v, var. enstrumentalisàr v (AO), enstrumentalisiér v
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
envers m
betàr les chôçons a l’~ loc v (AO)
envers m
mettre ses bas à l’envers loc v
Chenâl / Vôterin 1997
èpico a m, èpica a f
(un) sârvatâjo ~ loc nom m

èpeco a m, èpeca a f (AO)
épique a env, héroïque a env, var. èpeco a m (AO)
(un) sauvetage épique loc nom m, var. (un) sârvatâjo ~, èpeco loc nom m (AO)
→ épique a env
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Vôterin 2019
Verèt 2023
èpilogo m
~ d’una piéce de téâtro loc nom m
lo procès est arrevâ a son ~ loc-frâsa

épilogue m, conclusion f, dénouement m
épilogue d’une pièce de théatre loc nom m
le procès est arrivé à son épilogue, à sa conclusion loc-frâsa, var. lo procès ‘l est arrevâ a son ~ loc-frâsa (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
èra fère f, étot : temps mChenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
èscâdra f

~ navâla loc nom f
~ d’aèroplano loc nom f
escadre f ; bande f, compagnie (de personnes) (loc nom) f, clique f (d’ouvriers...), étot : benda f ; équipe f
escadre navale loc nom f
escadre aérienne loc nom f
Chenâl / Vôterin 1997
Verèt 2023
estructura f
(les) estructures d’una lengoua loc nom fpl
(les) estructures d’un bâtiment loc nom fpl

estructurâl a m, estructurâla a f

estructuralismo m
estructurar v
structure f, étot : bâti m
(les) structures d’une langue loc nom fpl
(les) structures d’un bâtiment loc nom fpl, var. (les) estructures d’un bâtement loc nom fpl (AO)
structurel, structural a m, structurelle, structurale a f, var. estructurâlo a m (Arbanês)
→ structuralisme m (Filosofia)
structurer v, var. estructuràr v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
ètendua fétendue f ; volume, étendue, amplitude de la voix loc nom m / f, étot : èpatâda f (AO)Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
façon f
~ d’ècrire loc nom f
de bôna ~ loc a env
de brâva ~ loc a env
façon f, étot : maniére f
style d’écriture loc nom m
de bonne facture loc a env
de jolie facture loc a env, var. de genta ~ loc a env (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
fantastico a m, fantastica a f


cél danrê at un prix ~ loc-frâsa

cen est ~ ! loc-frâsa
fâre na rècôrta ~ loc v

(un) spèctâcllo d’una biôtât ~ loc nom m

fantasteco a m, fantasteca a f (AO)

fantastique a env ; extravagant a m, extravagante a f ; incroyable a env ; abracadabrant a m, abracadabrante a f ; abracadabrantesque, extraordinaire a env, var. fantasteco a m (AO)
cette marchandise a un prix fantastique loc-frâsa, var. cél danrê ‘l at un prix fantasteco loc-frâsa (AO)
cela est fantastique ! loc-frâsa, var. cen ‘l est fantasteco ! loc-frâsa (AO)
faire une récolte fantastique loc v, var. fére una rècôlta fantasteca loc v (AO)
(un) spectacle d’une beauté fantastique loc nom f, var. (un) spèctâcllo d’una biôtàt fantasteca loc nom m (AO)
→ fantastique a env ; féerique a env ; énorme, incroyable, invraisemblable a env ; étonnant a m, étonnante a f ; sensationnel a m, sensationnelle a f
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
fin de semana loc nom fweek-end m, var. fin de semanna, de senana, de senanna loc nom fChenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
fotografia f
sè fâre prendre na ~ de drêt loc v

fotografies en blanc et nêr loc nom fpl
fotografies a colors loc nom fpl
fotografico a m, fotografica a f
photographie f, var. fotografie f
se faire prendre une photographie en pied loc v, var. sè fére prendre una ~ de drêt loc v (AO)
photographies en blanc et noir loc nom fpl
photographies en couleurs loc nom fpl
photographique a env
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
fotografo m, fotografa f
~ amator loc nom m
~ de profèssion loc nom m
laboratior de ~ loc nom m

portar dèvelopar de fotôs chiéz lo ~ loc v

photographe m / f
photographe amateur loc nom m, var. ~ amatœr loc nom m
photographe professionnel loc nom m
atelier, studio de photographe loc nom m, var. laboratouèro de ~ loc nom m (AO)
porter des photos à développer chez le photographe loc v, var. portàr dèvelopàr de fotôs enchiéz lo ~ loc v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
fouénârd a m & m, fouénârda a f & ffouineur a m & m, fouineuse a f & f, fureteur a m & m, fureteuse a f & f ; fouinard a m & m, fouinarde a f & f, espion m, qui aime voir sans être vu loc-frâsaVerèt 2023
genro m

~ comon loc nom m
(lo) ~ masculin, femenin loc nom m

dens son ~ cela mêson est brâva loc-frâsa

genre m, air de distinction loc nom m, look m ; genre (grammatical) (loc nom) m, var. janro m (francèyâjo)
genre commun loc nom f, var. janro comon loc nom m (AO)
(le) genre masculin, féminin loc nom f, var. (lo) janro masculin, femenin loc nom m (AO)
dans son genre cette maison est belle loc-frâsa, var. dens son janro cél mecho ‘l est gent loc-frâsa (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
geomètro [dzɔ.-, ðɔ.-, ʒɔ.-, ...] m, geomètra f
prendre na consurta chiéz lo ~ loc v

géomètre m / f, étot : arpentior m, têsior m
consulter un géomètre loc v, var. prendre una consurta enchiéz lo ~ loc v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
gouétar v
~ de prés loc v

regarder v, dévisager v, guetter v, var. agouétar, agouétiér, gouétiér v
examiner attentivement loc v, regarder avec curiosité ou soin loc v, observer v, var. agouétiér de prôcho loc v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
grant a m, granta a f
grant m, granta f


grand a m, grande a f, adulte a env, majeur a m, majeure a f, var. grand a m
→ adulte m / f, grande personne loc nom f, var. grand m ; notable m / f, personnage important loc nom m (dans le domaine des arts, des lettres et des sciences), étot : téta f
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
groupo m
groupament m
groupar, regroupar v
regroupâjo m
regroupar v
groupe m, var. groupa f, étot : benda f, côrp m, tropa f
groupement m
grouper v, regrouper v, rassembler v, réunir v
groupage m, regroupement m, var. groupâjo m
regrouper v
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
guimbârda fguimbarde f, vieille ou mauvaise voiture loc nom f (carriole) ; guimbarde f (Dance)Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
hârpa fharpe f (Hèraldica)Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
de l’homo loc a envhumain a m, humaine a f, qui concerne l’homme loc-frâsa, var. d’homo loc a envGovèrt 2003[1]
Verèt 2023
humen a m, humèna a f
(los) ~s mpl

humain a m, humaine a f, étot : de l’homo loc a env
(les) humains mpl, var. (les) ~s mpl (AO), étot : (los) homos mpl
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
ilustracion f
(la) dèfensa et l’~ du patouès vâldoten loc nom f
illustration f
(la) défense et l’illustration du patois valdôtain loc nom f

Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
ilustrar v
~ la dèfenicion d’un mot loc v

~ son nom, sa famelye, son payis loc v
illustrer v, var. ilustràr v (AO)
illustrer la définition d’un mot loc v, var. ilustràr la dèfenicion d’una parola loc v (AO)
illustrer son nom, sa famille, son pays loc v
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
jornâl m
sus lo ~ loc-frâsa
journal m
dans le journal loc-frâsa
Chenâl / Vôterin 1997
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
jouenèssa f

jouventu f (Bèssans)
jouventura f (AO)
jeunesse f, adolescence f, var. jouennèssa, jouenèsse, jouennèsse f, étot : jouventu f (Bèssans), jouventura f (AO)
→ jeunesse f, adolescence f ; (les) jeunes gens loc nom fpl
→ jeunesse f, adolescence f
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
joueno a m & m, jouena a f & f


étre pas més ~ loc v
étre pas més tant ~ loc v
jouve a m & m, jouva a f & f (Bèssans)
jouveno a m & m, jouvena a f & f

jeune a env & m / f, adolescent a m & m, adolescente a f & f, var. jouegno, jouenno, jouéno a m & m, étot : jouve a m & m (Bèssans), jouveno a m & m
n’être plus jeune loc v
n’être plus très jeune loc v
→ jeune a env & m / f, adolescent a m & m, adolescente a f & f
→ jeune a env & m / f, adolescent a m & m, adolescente a f & f, var. jouvégno, jouvenno, jouvéno a m & m
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
lètra f
~ anonima loc nom f
~ apostolica loc nom f
~ chifrâye loc nom f
~ d’afâre loc nom f
~ de chanjo loc nom f
~ de crèdit loc nom f

~ de recomandacion loc nom f
~ papâla, èpiscopâla loc nom f
~ pâstorâla loc nom f
~ patenta loc nom f
~ recomandâye, èxprès loc nom f
betar na ~ a la Pôsta loc v

bouèta a lètres loc nom f

cen est ~ môrta loc-frâsa

cllôre na ~ loc v
dècachetar na ~ loc v
ècrire, dictar na ~ loc v

gouardar la copia d’una ~ loc v

je vos fé savêr avouéc ceta ~ loc-frâsa

liére, pôstar na ~ loc v
(na) longe ~ loc nom f
mandar na ~ a quârqu’un loc v

recêvre, uvrir na ~ loc v

rèpondre a na ~ loc v
timbrar na ~ loc v

lettre f, courrier m, texte m, missive, épître f
lettre anonyme loc nom f
lettre apostolique loc nom f (Religion), var. ~ apostoleca loc nom f (AO)
lettre chiffrée loc nom f, var. ~ chefrâye loc nom f (AO)
lettre d’affaire loc nom f, var. ~ d’afére loc nom f (AO)
lettre de change loc nom f (Finance)
lettre de crédit loc nom f (Comèrço, Drêt), var. ~ de crèdet loc nom f (AO)
lettre de recommandation loc nom f
lettre papale, épiscopale loc nom f (Religion)
lettre pastorale loc nom f (Religion)
lettre patente loc nom f (Histouère)
lettre recommandée, exprès loc nom f (Pôsta)
mettre une lettre dans la boîte aux lettres de la Poste loc v, var. betàr una ~ a la Pôsta loc v (AO)
boîte aux lettres loc nom f, var. bouèta des lètres loc nom f (AO), bouèta ux lètres loc nom f (Regniér)
cela est lettre morte, est inutile, sans effet loc-frâsa, var. cen ‘l est ~ môrta loc-frâsa (AO)
clore, fermer, cacheter une lettre loc v, var. cllôre una ~ loc v (AO)
décacheter une lettre loc v, var. dècachetàr una ~ loc v (AO)
écrire, dicter une lettre (missive) loc v, var. ècrire, dictàr una ~ loc v (AO)
garder la copie d’une lettre loc v, var. gouardàr la copia d’una ~ loc v (AO)
je vous fais savoir par cette lettre loc v, var. je vos féyo savêr avouéc ceta ~ loc-frâsa (AO)
lire, poster une lettre loc v, var. liére, pôstàr una ~ loc v (AO)
(une) longue lettre loc nom f, var. (una) longe ~ loc nom f (AO)
expédier, envoyer une lettre (missive) à quelqu’un loc v, var. mandàr una ~ a quârqu’un loc v (AO)
recevoir, (décacheter ou) ouvrir une lettre loc v, var. recêvre, uvrir una ~ loc v (AO)
répondre à une lettre loc v, var. rèpondre a una ~ loc v (AO)
affranchir une lettre (missive) loc v, timbrer une lettre loc v, mettre, coller un timbre sur une lettre loc v, var. timbràr una ~ loc v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
luto mluth m (Hèraldica)Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
manuâl a m, manuâla a f
manuèl a m, manuèla a f
manualament adv

manuel a m, manuelle a f, var. manuèl a m
→ manuel a m, manuelle a f, var. manuèlo a m (Arbanês)
manuellement adv, var. manuèlamente adv (AO), manuèlament adv, étot : (fêt) a la man, a man loc adv
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
menuta f
menutar v
menuterie f
menutor m
minute f, var. ménuta, meruta f
minuter v, var. ménutar v
minuterie f, var. ménuterie f
minuteur m, var. menutœr, ménutor, ménutœr m
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
milènèro m
milènèro a m, milènèra a f
millénaire m, var. melènèro m (AO)
millénaire a env, var. melènèro a m (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
môda f
~ Louis quinze loc nom f
de ~, a la ~ loc adv
de la ~ que loc conj
en ~ de loc adv
(por) ~ de dére loc nom f
de totes môdes loc adv
mode f, coutume f ; style de meuble, de construction loc nom m
style Louis XV loc nom m, var. ~ Louis lo Quinziémo loc nom f
à la mode loc adv
de la façon que loc conj
en manière de loc adv
(pour) façon de dire loc nom f
de tous côtés, en tous sens, de toutes les manières loc adv
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
monsior m


grôs ~s loc nom mpl


monsieur m, homme de la ville loc nom m ; riche m, gros bourgeois loc nom m, notable m, personnalité f, personnage important loc nom m, var. grôs ~ loc nom m, étot : grôs bonèt loc nom m, grôs m
(les) notables mpl, (les) notoriétés fpl, (les) riches mpl, (le) gratin m, (les) gros bourgeois loc nom mpl (Moquerie), étot : grôs bonèts loc nom mpl, grôs mpl
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
montra f
~ de fata loc nom f
~ du brès loc nom f
corsa contre-la-~ loc nom f

chronomètre m, étot : cronomètro m ; montre f, var. motra f
montre de poche loc nom f
montre portée au poignet loc nom f, montre-bracelet f, bracelet-montre m
étape, course contre-la-montre loc nom f, étot : corsa a cronomètro loc nom f
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
motra f
~ de fata loc nom f

~ du brès loc nom f
corsa contre-la-~ loc nom f

chronomètre m ; montre f, var. mohtra, mothra f
montre de poche loc nom f, var. motra de secoche, de secochin loc nom f (AO)
montre portée au poignet loc nom f, montre-bracelet f, bracelet-montre m
étape, course contre-la-montre loc nom f, var. côrsa contre-la-~ loc nom f (AO), étot : corsa a cronomètro loc nom f
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
mucient m (AO)
(lo) ~ de la via loc nom m (AO)

couchant m, ouest m env, var. mucent m (AO)
(la) fin de la vie loc nom f, (le) moment où la vie décline rapidement loc nom m, (la) vieillesse (loc nom) f
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
muetin m, muetena fmutin m, étot : rebêniér mGovèrt 2003[1]
natura f
~ môrta loc nom f
(lo) calmo, spèctâcllo de la ~ loc nom m
(los) fenomènos, secrèts de la ~ loc nom mpl

(l’)harmonia de la ~ loc nom f

la ~ est ètèrnèla loc-frâsa
(les) lês, louès de la ~ loc nom fpl

(l’)ôrdre de la ~ loc nom m
pindre, pinturar la ~ loc v
(les) sciences de la ~ loc nom fpl
naturismo m
nature f, var. nature f (Arvelâr, Brenins)
nature morte loc nom f
(le) calme, spectacle de la ~ loc nom m
(les) phénomènes, secrets de la nature loc nom mpl, var. (les) fenomènos, secrèts de la ~ loc nom mpl (AO)
(l’)harmonie de la nature loc nom f, var. (l’)harmônia de la ~ loc nom f (AO)
la nature est eternelle loc-frâsa, var. la ~ ‘l est ètèrnèla loc-frâsa (AO)
(les) lois de la nature loc nom fpl, var. (les) louès de la ~ loc nom fpl (AO)
(l’)ordre de la nature loc nom m
peindre la nature loc v, var. pintàr la ~ loc v (AO)
(les) sciences de la nature loc nom fpl
naturisme m
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
naturâl a m, naturâla a f
alimentacion ~ loc nom f
cira, sèya ~ loc nom f
color ~ loc nom f
égoua minèrâla ~ loc nom f

enfant ~ loc nom m
fenomèno ~ loc nom m
fôrces, lês, louès naturâles loc nom fpl

(les) frontiéres, mèrvelyes naturâles d’un payis loc nom fpl
gâzo ~ loc nom m
histouère, sèlèccion ~ loc nom f
môrt ~ loc nom f
(los) nombros ~s loc nom mpl

pêls ~s loc nom mpl
souta ~ loc nom f
naturèl a m, naturèla a f

naturel a m, naturelle a f, var. naturâlo a m (Arbanês, Èneci), naturèl a m
alimentation naturelle loc nom f
cire, soie naturelle loc nom f
couleur naturelle loc nom f, var. colœr naturèla loc nom f (AO)
eau minérale naturelle loc nom f, var. égoue minèrâla naturèla loc nom f (AO)
enfant naturel loc nom m
phénomène naturel loc nom m
forces, lois naturelles loc nom fpl, var. fôrces, lês, louès naturèles loc nom fpl
(les) frontières, merveilles naturelles d’un pays loc nom fpl, var. (les) frontiéres, mèrvelyes naturèles d’un payis loc nom fpl
gaz naturel loc nom m
histoire, sélection naturelle loc nom f
mort naturelle loc nom f
(les) nombres naturels loc nom mpl, var. (les) nombros naturèls loc nom mpl (AO)
cheveux naturels loc nom mpl
abri naturel loc nom m
→ naturel a m, naturelle a f, var. naturèlo a m (Arbanês, Le Borgèt-en-Agouelye, Entremont, Los Velârs, Sassèl, Arvelâr)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
naturalament adv

agir ~ loc v
ècrire ~ loc v
les paroles mè vegnont ~ loc-frâsa
lo ples ~ du mondo loc adv
pêls ~ liços loc nom mpl

santât ~ bôna loc nom f

tèrren ~ fèrtilo loc nom m
naturellement adv, de façon naturelle loc adv, var. naturèlamente adv (AO), naturèlament adv
agir naturellement loc v
écrire naturellement loc v
les paroles me viennent naturellement loc-frâsa
avec le plus grand naturel loc adv
cheveux naturellement lisses loc nom mpl, étot : pêls naturèlamente suèjos loc nom mpl (AO)
santé naturellement bonne loc nom f, var. santàt naturèlamente bôna loc nom f (AO)
sol naturellement fertile loc nom m
Chenâl / Vôterin 1997
Verèt 2023
naturalisacion f
gâgnér, avêr, acordar la ~ étalièna, francêsa loc v
dècrèt de ~ loc nom m
demanda de ~ loc nom f
naturalisation f
obtenir, accorder la naturalisation italienne, française loc v, étot : obtenir, acordàr la ~ italièna, francêsa loc v (AO)
décret de naturalisation loc nom m
demande de naturalisation loc nom f
Chenâl / Vôterin 1997
Verèt 2023
naturalisar v
lo minor, l’enfant sè pôt fâre ~ dês 18 ans loc-frâsa
sè fâre ~ francês, étalien loc v

naturaliser v, var. naturalisàr v (AO), naturalisiér v
le mineur peut se faire naturaliser dès ses 18 ans loc-frâsa, var. lo minœr, l’enfant pôt sè fére naturalisàr dês 18 ans loc-frâsa (AO)
se faire naturaliser français, italien loc v, var. sè fére naturalisàr francês, italien loc v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
naturalismo m
(lo) ~ et lo pantéismo loc nom m
lo ~ èxcllut lo surnaturâl loc-frâsa

naturalisme m (Ârt, Religion, Téologia)
(le) naturalisme et le panthéisme loc nom m
le naturalisme exclut le surnaturel loc-frâsa, var. lo ~ èxclut lo surnaturèl loc-frâsa (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
naturalisto a m & m, naturalista a f & f
ècoula ~ loc nom f
pintro ~ loc nom m
naturaliste a env & m / f (Ârt)
école naturaliste loc nom f
peintre naturaliste loc nom m
Chenâl / Vôterin 1997
Verèt 2023
nota f
~ por sè rapelar de quârque-ren loc nom f

marci de cél consèly, je nen pregno ~ loc-frâsa
payér na fôrta ~ loc v
sè betar en ~ loc v
notacion f
note f (de devoir, de frais, facture...)
note pour se rappeler de quelque chose loc nom f, var. ~ por sè rapelàr de quârque-chousa loc nom f (AO)
merci de ce conseil, je le retiendrai loc-frâsa

payer une note élevée loc v, var. payér una fôrta ~ loc v (AO)
se faire inscrire loc v, var. sè betàr en ~ loc v (AO)
notation f
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
notabilitât f

notâblament adv


notabilité f, fait d’être connu loc nom m ; personne importante, influente et connue loc nom f
notablement adv, beaucoup adv, considérablement adv, sensiblement adv, var. notâblamente adv (AO), notâbllament adv, étot : bien adv, prod adv
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
notâblo a m, notâbla a f

fâre de progrès ~s loc v

notable a env, digne d’être noté loc a env ; remarquable a env, var. notâbllo a m, étot : remarcâblo a m
faire des progrès notables, faire de notables progrès loc v, var. fére de progrès ~s loc v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
notâblo m, notâbla f



(los) ~s d’un payis, d’una vela loc nom mpl

notable m / f, citoyen, personnage, bourgeois important loc nom m, citoyenne, bourgeoise importante loc nom f, notabilité f (dans le domaine politique ou économique : notaire, pharmacien, docteur, commerçant, industriel), var. notâbllo m
(les) notables d’un pays, d’une ville loc nom mpl, var. (les) ~s d’un payis, d’una vela loc nom mpl (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
notéro m, notéra f
de ~ loc a env
prendre na consurta chiéz lo ~ loc v

notariâl a m, notariâla a f
notariat m
notaire m / f, étot : curiâl m (Romandia) ; tabelyon m (Histouère)
notarial a m, notariale a f
consulter le notaire loc v, var. prendre una consurta enchiéz lo ~ loc v (AO)
notarial a m, notariale a f, étot : de notéro loc a env
notariat m
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
notice f
~s de bâs loc nom fpl (AO)
changiér de ~, changiér ~ loc v (AO)
nos fôt changiér ~ loc-frâsa (AO)
notice f ; nouvelle de l’étranger loc nom f, var. notiça f
notices de l’Italie loc nom fpl
changer de vie, de conduite loc v
nous devons changer de vie loc-frâsa
Chenâl / Vôterin 1997
Verèt 2023
notoriètât fnotoriété fVerèt 2023
obsèrvar v

obsèrvâbla f
obsèrvâblo a m, obsèrvâbla a f
obsèrvacion f
obsèrvance f
obsèrvatior m
obsèrvior a m & m, obsèrviosa a f & f

étre ben ~ loc v

gouétar quârqu’un avouéc des uelys ~s loc v
observer v, examiner attentivement loc v, regarder avec curiosité ou soin loc v, var. obsèrvàr v (AO), étot : gouétar de prés loc v
observable f (Fesica), var. obsèrvâblla f
observable a env, var. obsèrvâbllo a m, étot : qu’on pôt vêre loc-frâsa
→ observation f ; surveillance f, examen approfondi loc nom m
→ observance f (Religion), var. obsèrvança f
→ observatoire m (Militèro), var. obsèrvatouèr, obsèrvatouèro m
observateur a m & m, observatrice a f & f, var. obsèrviœr, obsèrvator, obsèrvatœr a m & m, obsèrvatrice a f & f (AO)
être très observateur loc v, var. étre bien obsèrvator, obsèrvatœr loc v (AO)
regarder quelqu’un d’un œil observateur loc v, var. agouétiér quârqu’un avouéc des uelys obsèrvators, obsèrvatœrs loc v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
ORB 4.9.18
Verèt 2023
ôdicion f
ôdito m
ôditor m, ôditosa f
ôditouèr m
audition f
audit m
auditeur m, auditrice f, var. ôditœr m
auditoire m, ensemble des auditeurs loc nom m, var. ôditouèro m
Verèt 2023
ôtor m, ôtora f
câdro d’un ~ encognu loc nom m

auteur m, auteure, autrice f ; cause f ; responsable m / f, var. ôtœr m
tableau d’auteur inconnu loc nom m, var. câdro d’un ôtœr encognu loc nom m (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
parlament mfaçon de parler loc nom f, (style de) langage (loc nom) m ; accent m (du midi, de Bourgogne...), var. pârlament m (Sassèl), étot : lengâjo m, parlèson f, parlura f ; patois, dialecte, parler local loc nom m, langue locale loc nom f, étot : lengoua f, parlar m ; plaidoirie f, étot : plèdouèrie fStich 2003
Verèt 2023
particion fpartition f (territoriale)Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
pied m
avêr los ~s sus tèrra loc v

qu’at los ~s sus tèrra loc-frâsa
rontre lo ~ d’un vêrro loc v
sentir crouyo fllâr ux ~s loc v
pied m
être réaliste loc v, avoir les pieds par terre, se comporter prudemment loc v, var. avêr les ~s sus la tèrra loc v (AO)
réaliste a env, var. qu’at les ~s sus la tèrra loc-frâsa (AO)
casser le pied d’un verre loc v
sentir des pieds loc v, var. sentir crouyo flâr ux ~s loc v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
pintro m, pintra f

fier coment un ~ loc a
pintor m, pintosa f
peintre m / f, var. pintre m (Entremont, Tignes, Sent-Martin-la-Pôrta, Macôt), pintor m
fier comme un peintre loc a, var. fier come un ~ loc a (AO)
→ peintre m / f, var. pintœr m
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
plan m
~ teriê sus la comèta loc nom m
per ~ loc-frâsa
plan m, étage m, var. pllan m
utopie f, var. pllan teriê sus la comèta loc nom m (Arbanês)
par étage loc-frâsa
Chenâl / Vôterin 1997
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
polo m
~ nord loc nom m
~ sud loc nom m
polèra f
polèro a m, polèra a f
pôle m
pôle nord loc nom m (Magnètismo)
pôle sud loc nom m (Magnètismo), var. ~ sudo loc nom m
polaire f, veste en tissu très chaud loc nom f
polaire a env
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
portâ f


a ~ de man loc adv
a ~ de fusily loc adv
teriér a ~ loc v
portée f (d’animaux, de fusil, d’une poutre...) ; impact m, influence f (d’un discours, d’un écrit...) ; nichée f (de chatons, de lapins...) ; distance f, hauteur f ; longueur d’une pièce (poutre...) entre deux appuis loc nom f
à portée de main loc adv, à deux pas loc adv, accessible a env
à portée de fusil loc adv, pas très loin loc adv
lancer sans faire toucher terre loc v (aux boules...)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
pratica f

pratiques fpl


pratique f ; client m, cliente f ; auditeur, spectateur, téléspectateur m, auditrice, spectatrice, téléspectatrice f, var. prateca f, étot : ôditor m
auditoire m, ensemble des auditeurs, des spectateurs, des téléspectateurs loc nom m, var. prateques fpl, étot : ôditouèr m, (tôs) celos qu’acutont loc-frâsa
Stich 2003
Verèt 2023
prègiér ensemblo loc v

nos ens prègiê prod long-temps ensemblo loc-frâsa
dialoguer v, converser v, s’entretenir v, parler v, var. prègiér ensembllo loc v, étot : sè prègiér, sè parlar v
nous avons longuement dialogué loc-frâsa, var. n’ens prègiê pousa ensemblo loc-frâsa (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Verèt 2023
principo m
dèduire d’aprés de ~s cognus loc v
sè combatre por de ~s et de drêts loc v

principe m, théorie f, idée f
déduire d’après des principes connus loc v
se combattre pour des principes et des droits loc v, var. sè combatre por de ~s et de drouèts loc v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
prod adv
~ de loc adv
~ et pués oncor més loc adv

~ grant loc a m, ~ granta loc a f

~ pariér loc-frâsa

~ por loc adv
~ sûr que t’âs rêson ! loc-frâsa
de tot ~ loc adv
il est ~ fôl ! loc-frâsa
il est ~ misèrâblo ! loc-frâsa

assez adv, beaucoup adv, suffisamment adv, var. prœd adv
assez de loc adv
assez et puis encore loc adv, à foison loc adv, var. ~ et pués encor més loc adv (AO)
→ notable a env, important a m, importante a f, considérable a env, var. ~ grand loc a m, étot : important a m
c’est assez, n’en parlons plus, n’en disons pas davantage loc-frâsa, ça, il suffit loc-frâsa
assez pour loc adv
bien sûr que tu as raison ! loc-frâsa
assez de tout loc adv
comme il est fou ! loc-frâsa, var. ‘l est ~ fôl ! loc-frâsa (AO)
comme il est misérable ! loc-frâsa, var. ‘l est ~ misèrâblo ! loc-frâsa (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
protagonisto m, protagonista fprotagoniste m / f ; promoteur m, promotrice f ; personnage important loc nom m (avocat, homme politique, qui défend une cause), var. protagonista m (AO)Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
quèrrior m, quèrriosa fchercheur m, chercheuse f, qui cherche qq. ou des animaux loc-frâsa, var. quèrriœr mVerèt 2023
râcllar v



râcllèta f


râcllo m

râcllons mpl


râcllura f
racler v ; frotter v, gratter v ; être âpre loc v, raper v ; grincer v ; écharner v (une peau) ; grasseyer v, parler gras loc v ; frôler v (un mur) ; écailler v (du poisson) ; enlever v (les soies du porc) ; nettoyer, curer, récurer v, enlever la saleté loc v, var. râcllàr v (AO), râclar v
→ raclette f (Cusena, Fromâjo) ; petit racle loc nom m, raclette à pétrin loc nom f, racloir (à pétrin) (loc nom) m (AO) ; outil pour racler loc nom m, var. râclèta f
→ racloir (à pétrin) (loc nom) m, raclette à pétrin loc nom f ; outil pour racler loc nom m, var. râclo m, étot : râcllèta f (AO)
ce que l’on racle pour ne rien laisser perdre loc-frâsa (reste de pâte à pain...), chose récupérée loc nom f ; restes, reliefs de repas loc nom mpl, var. râclons mpl
→ raclure f, déchet m, var. râclura f
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
réalisacion [re.a.-, rja.-] f
(la) ~ d’un’hipotèsa loc nom f

réalisation f, effectuation f
(la) réalisation d’une hypothèse loc nom f, var. (la) ~ d’una hipotèsa loc nom f (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
réalisar [re.a.-, rja.-] v
réalisâblo a m, réalisâbla a f

plan, projèt ~ loc nom m
réaliser v, var. réalisàr v (AO), réalisiér v
réalisable a env, faisable a env, possible a env, var. réalisâbllo a m, étot : fésâblo a m
plan, projet réalisable loc nom m
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
réalisator [re.a.-, rja.-] a m & m, réalisatosa a f & f
(‘n) èsprit, homo ~ loc nom m

réalisateur a m & m, réalisatrice a f & f, var. réalisatœr a m & m

(un) esprit, homme réalisateur loc nom m, var. (un) èsprit, homo réalisatœr loc nom m (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
réalitât [re.a.-, rja.-] f
(les) ~s de tôs los jorns loc nom fpl

(les) ~s que sè cachont dèrriér les aparences loc nom fpl
(lo) sonjo et la ~ loc nom m
gouétar en face les ~s loc v

s’adaptar a la ~ de la via loc v

tegnir comptio de la ~ loc v
vivre en defôr de la ~ loc v
réalité f
(les) réalités de tous les jours loc nom fpl, var. (les) ~s de tuéts les jorns loc nom fpl (AO)
(les) réalités qui se cachent sous les apparences loc nom fpl

(le) rêve et la réalité loc nom m
regarder en face les réalités loc v, var. agouétiér en face les ~s loc v (AO)
s’adapter à la réalité de la vie loc v, var. s’adaptàr a la ~ de la via loc v (AO)
tenir compte de la réalité loc v, var. tenir comptio de la ~ loc v (AO)
vivre en dehors, hors de la réalité loc v, var. vivre fôra de la ~ loc v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
rebèlo m, rebèla f
rebèlion f
fllama de la ~ loc nom f
sè rebèlar v

rebelle m / f
rébellion f, étot : rebifa f (Arbanês)
flambeau de la rébellion loc nom m, var. flama de la ~ loc nom f
se rebeller, se révolter, se rebiffer v, var. sè rebèlàr v (AO), étot : sè rebifar v (Arbanês)
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
rebêna f
Granta Rebêna loc nom f
rebênâda f
rebêniér m, rebêniére f
sè rebênar v
révolte f, étot : rèvolta f ; rébellion f, étot : rebèlion f
→ Grande Révolte de Lyon (1529) loc nom f, Grande Rebeyne loc nom f
→ révolution f, étot : rèvolucion f
→ mutin m ; rebelle m / f, étot : rebèlo m
se rebeller, se révolter, se rebiffer v, étot : sè rebèlar v
viely arpetan *rebeyna, dedens Govèrt 2003[1]
rebifa f (Arbanês)
sè rebifar v (Arbanês)
rébellion f
se rebeller, se révolter, se rebiffer v, var. s’èrbifar v
Verèt 2023
rèssiér v
~ de bouesc por lo fuè loc v
~ drêt, tôrs loc v
rèssosa f

copar de bouesc avouéc la ~ loc v

scier v, tronçonner v
scier du bois de chauffage loc v
scier droit, tordu loc v
→ tronçonneuse f, scie à chaîne loc nom f, var. rèssœsa, rèssiosa f, étot : travèrsagne a chêna loc nom f (AO), tronçonosa f (Savouè)
couper, scier du bois avec la scie à chaîne loc v, var. copàr de bouesc avouéc la rèssœsa loc v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Vôterin 2019
Verèt 2023
rèvanerie futopie f, mauvais rêve loc nom m, var. rèvannerie f (Arbanês)Verèt 2023
rèvolta f
rèvoltar v
rèvoltent a m, rèvoltenta a f
révolte f
→ révolter v, var. rèvoltàr v (AO)
révoltant a m, révoltante a f
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
rèvolucion f
se les chouses chanjont pas, vint defôr na ~ loc-frâsa
rèvolucionar v
rèvolucionèro a m & m, rèvolucionèra a f & f
révolution f ; grand désordre loc nom m
si les choses ne changent pas, nous allons avoir la révolution loc-frâsa, var. se les bagues chanjont pas, vint fôra una ~ loc-frâsa (AO)
révolutionner v, var. rèvolucionàr v (AO)
révolutionnaire a env & m / f
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
savêr m
~-fâre m

~-vivre m
u siu et u viu de tot lo mondo loc adv
savoir m, science f, connaissance, instruction, expérience f
→ savoir-faire m, expérience, compétence f, var. ~-fére m, étot : sâpt f (Tignes) ; metiér m ; côp de man loc nom m ; biès m (Vâr-de-Giér)
→ savoir-vivre m, usage du monde loc nom m, étot : usâjo m ; èducacion f
notoirement adv
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
sèchâl m (mié-jorn du cârro)bailli m, étot : balyif mviely arpetan *seschal, dedens Govèrt 2003[1]
seconda fseconde f, var. segonda fChenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
segonda fseconde fGovèrt 2003[1]
Verèt 2023
simbolo m
simbolica f
simbolicament adv
simbolico a m & m, simbolica a f & f
simboleco a m & m, simboleca a f & f (AO)
simbolisar v
simbolismo m
symbole m
symbolique f
symboliquement adv, var. simbolecamente adv (AO)
symbolique a env & m / f, var. simboleco a m & m (AO)
symbolique a env & m / f
symboliser v, var. simbolisàr v (AO), simbolisiér v
symbolisme m
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
socialismo msocialisme mChenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
somèro a m, somèra a f

ègzamen ~ loc nom m
ègzècucion ~ loc nom f
jugement ~ loc nom m
justice ~ loc nom f
projèt ~ loc nom m
sommaire a env ; bref a m, brève a f ; exposé en peu de mot loc a m, exposée en peu de mot loc a f
examen sommaire loc nom m
exécution sommaire loc nom f
jugement sommaire loc nom m
justice sommaire loc nom f
projet sommaire loc nom m
Chenâl / Vôterin 1997
Verèt 2023
son mson m (bruit) ; volume, son (d’une radio, d’une télévision...) (loc nom) mChenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
sonjon m

(lo) ~ de la téta loc nom m
(lo) ~ d’un âbro loc nom m (AO)
(lo) ~ d’una muralye loc nom m
(lo) ~ d’una tor loc nom m
a ~ de loc prèp

arrevar a ~ (de) loc v
du fond tant qu’u ~ loc adv
fin ~ loc nom m

tant qu’u ~ du têt loc adv
u fin ~ loc adv

sommet m, cime f (en général) ; (le) haut (loc nom) m (AO) ; sommet m, cime f, pointe la plus élevée loc nom f (d’un arbre) (AO)
(le) sommet de la tête loc nom m, (le) crâne (loc nom) m
(le) sommet d’un arbre loc nom m
(le) sommet d’un mur loc nom m, var. (lo) ~ d’un mur loc nom m (AO)
(le) sommet d’une tour loc nom m
au sommet de loc prèp, var. u ~ de loc prèp (AO), étot : en cema de loc prèp
arriver, parvenir au sommet (de) loc v, var. arrevàr u ~ (de) loc v (AO)
du fond jusqu’au sommet loc adv
→ sommet m, cime f, pointe la plus élevée loc nom f (d’un arbre), var. prim ~ loc nom m (Arvelâr)
jusqu’au sommet du toit loc adv
(tout) au sommet loc adv (d’une tour, d’un clocher...), var. u drêt ~ loc adv (AO), u prim ~ loc adv (Arvelâr)
Chenâl / Vôterin 1997
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
stilo m

~ de via, d’accion loc nom m
(lo) ~ d’un temps loc nom m

(lo) ~ en musica, en pintura loc nom m

~ nèglegiê, rechèrchiê, simplo, èlègant loc nom m
cél squior at un brâvo ~ loc-frâsa

(la) cllartât d’un ~ loc nom f
imitar lo ~ de quârqu’un loc v
môblo de ~ et de temps loc nom m

style m, façon, manière de s’exprimer, de sculpter, de peindre... loc nom f, var. estilo m, étot : façon f ; sôrta f (Arvelâr) ; maniére f
style de vie, d’action loc nom m
(le) style d’une époque loc nom m, var. (lo) ~ d’una època loc nom m (AO)
(le) style en musique, en peinture loc nom m, var. (lo) ~ en museca, en pintura loc nom m (AO)
style négligé, recherché, simple, élégant loc nom m

cet skieur a un beau style loc-frâsa, var. cét esquiœr ‘l at un gent ~ loc-frâsa (AO)
(la) clarté d’un style loc nom f, var. (la) cllàrtât d’un ~ loc nom f (AO)
imiter le tyle de quelqu’un loc v, var. imitàr lo ~ de quârqu’un loc v (AO)
meuble de style et d’époque loc nom m, var. môblo de ~ et d’època loc nom m (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
sujèt m
(lo) ~ d’una piéce de téâtro loc nom m
èxplouètar, trètar un ~ loc v
pensar a un bon ~ loc v
rechèce, simplicitât d’un ~ loc nom f
sujet m, thème m, thématique f, idée f, étot : rêson f, chousa f
(le) sujet d’une pièce de théatre loc nom m
exploiter, traiter un sujet loc v, var. èxplouètàr, trètàr un ~ loc v (AO)
penser à un bon sujet loc v, var. pensàr a un bon ~ loc v (AO)
richesse, simplicité d’un sujet loc nom f
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
sûr a m, sûra a f

ben ~ loc adv
sûr a m, sûre a f, certain a m, certaine a f, réel a m, réelle a f, évident a m, évidente a f, var. sûre a f
→ bien sûr loc adv, entendu entèrj, naturellement adv, évidemment adv
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
surtot advsurtout adv, principalement adv ; notablement adv, particulièrement advChenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
tèlèfono m
~ enfatâblo loc nom m


el est tojorn ganguelyêe u ~ loc-frâsa
tèlèfonia f
tèlèfonico a m, tèlèfonica a f
tèlèfonisto m, tèlèfonista f
téléphone m, étot : cuèrlèt m
→ téléphone portable loc nom m, mobile m, natel m (Suisse), var. ~ enfatâbllo loc nom m, étot : enfatâblo m, cuèrlèt enfatâblo, portâblo loc nom m
elle est toujours suspendue au téléphone loc-frâsa
téléphonie f, var. tèlèfonie f
téléphonique a env
téléphoniste m / f
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
tèlèscopo m
tèlèscopar v
tèlèscopico a m, tèlèscopica a f
télescope m
télescoper v, var. tèlèscopàr v (AO), étot : rentrar dedens loc v
télescopique a env
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
temps m

a mié-~ loc adv
avêr de ~ libro loc v
avêr mâl-~ (a) loc v
cen demande de ~ loc-frâsa
dês grant-~ loc adv
du ~ que loc conj
entre-~ adv
fôt de ~ por... loc-frâsa
gâgnér de ~ loc v
pèrdre de ~ loc v
temps m, époque f, période f, ère f ; température f ; temps pour faire loc nom m, loisir m, var. tiemps m
à mi-temps loc adv
avoir du temps libre loc v
avoir la vie difficile, des difficultés (à) loc v
cela demande du temps loc-frâsa
depuis longtemps loc adv, var. dês long-~ loc adv
→ pendant que loc conj, étot : pendent que loc conj, entre-~ adv
→ entre-temps adv, pendant que loc conj
il faut du temps pour... loc-frâsa
gagner du temps loc v
perdre du temps loc v
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
téoria [te.ɔ.-, tjɔ.-, ...] f
avêr ren que de téories per la téta loc v

cen sont ren que de téories loc-frâsa

en ~ loc adv
en ~ cen pôt étre veré loc-frâsa
théorie f, var. téorie f
n’avoir que des théories dans la tête, n’avoir que des idées qui ne peuvent pas être appliquées loc v
ce ne sont que des théories loc-frâsa, var. cen sont mas que de téories loc-frâsa (AO)
théoriquement adv, en théorie loc adv
en théorie cela peut être vrai loc-frâsa
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
téorico [te.ɔ.-, tjɔ.-, ...] a m, téorica a f
jugement ~ et jugement pratico loc nom m

(un) rêsonament ~ loc nom m

téorico m
théorique a env
jugement théorique et jugement pratique loc nom m, var. jugement ~ et jugement prateco loc nom m (AO)
(un) raisonnement théorique loc nom m, var. (un) rêsonement ~ loc nom m (AO)
théorique m
Chenâl / Vôterin 1997
Verèt 2023
têsa f
têsar v

têsior m, têsiosa f
toise f, var. têse, touèsa f
→ toiser v, mesurer (en se servant de la toise comme unité) (loc) v, arpenter v ; regarder de haut loc v, mépriser v, var. têsàr v (AO), touèsiér v
géomètre m / f, var. têsiœr m
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Verèt 2023
tige ftige f ; style, tige du cadran solaire dont l’ombre indique l’heure loc nom m / fChenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
tot vat a l’encontrèro loc-frâsa (AO)tout va mal loc-frâsaChenâl / Vôterin 1997
trâbla f
~ carrâye loc nom f
~ longe loc nom f
~ rionda loc nom f
table f, var. trâblla, tâbla, tâblla f
table carrée loc nom f, var. ~ carrâ loc nom f
table rectangulaire loc nom f
table ronde loc nom f, var. tâbla arrionda, àrrionda loc nom f (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
travèrsagne a chêna loc nom f (AO)scie à chaîne loc nom f, tronçonneuse f, étot : rèssosa fChenâl / Vôterin 1997
Vôterin 2019
trètâ m
~ d’aliance loc nom m
~ de comèrço loc nom m
(un) ~ de pèx loc nom m
~ de Vèrsalyes loc nom m
(la) nègociacion d’un ~ loc nom f

nègociyér, ratifiar, violar un ~ loc v

traité m (convention écrite), var. trètà m (AO)
traité d’alliance loc nom m, var. trètà d’aliance loc nom m (AO)
traité commercial loc nom m, var. trètà de comèrço loc nom m (AO)
(un) traité de paix loc nom m, var. (un) trètà de pèce loc nom m (AO)
traité de Versailles loc nom m, var. trètà de Vèrsalyes loc nom m (AO)
(la) négociation d’un traité loc nom f, var. (la) nègociacion d’un trètà loc nom f (AO)
négocier, ratifier, violer un traité loc v, var. nègociyér, ratifiàr, violàr un trètà loc v (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
tronçonar v
tronçonosa f (Savouè)
tronçonner v
scie passe-partout loc nom f, tronçonneuse f, var. tronçonœsa f
Stich 2003
Verèt 2023
tropa f

na ~ de côps loc adv

troupe f, bande (d’oiseaux, de gamins, de personnes) (loc nom) f, meute f, groupe m ; foule f ; (les) soldats mpl, (l’)armée f, var. trœpa f, étot : cobla f
plusieurs fois, de nombreuses fois loc adv, var. una ~ de côps loc adv (AO)
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
uforico a m, uforica a feuphorique a env, étot : bon-éso / ben-éso a mGovèrt 2003[1]
utopia f

utopico a m, utopica a f
utopie f, var. utopie f, étot : plan teriê sus la comèta loc nom m, rèvanerie f
→ utopique a env
Chenâl / Vôterin 1997
Govèrt 2003[1]
Verèt 2023
ventolar v
ventoliére f
tourner / tournoyer au vent loc v
éolienne f
Govèrt 2003[1]
vêre v
qu’on pôt ~ loc-frâsa
voir v, var. vêr, vér v
observable a env, var. qu’on pôt vér loc-frâsa (Arbanês)
Chenâl / Vôterin 1997
Stich 2003
Fâvro / Stich 2005[2]
Verèt 2023
ziotar vdonner un coup d’œil (furtif) loc v, jeter un (coup d’)œil loc v, donner un regard prompt et de courte durée loc v, var. ziœtar vStich 2003
Verèt 2023
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 (fr) Gzaviér Govèrt, Lexique onomasiologique des néologismes et des termes spécialisés du francoprovençal, dedens Dictionnaire francoprovençal-français et français-francoprovençal per Domenico Stich, Tonon, Le Carré, 2003, pp. 421-464.
  2. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 (fr) Alen Fâvro, Domenico Stich, Diccionèro de fata savoyârd-francês, francês-savoyârd, Fouènant, Yoran Embanner, 2005.