« Konflan » : difèrences entre les vèrsions

De Vouiquipèdia, l’enciclopèdia abada.
Contenu supprimé Contenu ajouté
Darbé (discussion | contribucions)
p ortografo du titro
Darbé (discussion | contribucions)
Accent tonico poués précijon
Legne 4 : Legne 4 :
[[Fichiér:Blason ville fr Conflans (73).svg|figura|Lëz ârmë d'Konflan]]
[[Fichiér:Blason ville fr Conflans (73).svg|figura|Lëz ârmë d'Konflan]]


'''Konflan''' toparyé '''Konflyan''' ('''[[Confllens]]''' èn ORB) è on-n'anchin bôr médiévâlo é on-n'anchin-na komouna k'fè partyà houé d'la komouna d'[[Arbèrtvela|Arbèrvèla]] ê [[Savouè-d’Avâl|Savouè d'Avâ]].
'''Konfl<u>an</u>''' toparyé '''Konfly<u>an</u>''' ('''[[Confllens]]''' èn ORB) è on-n'anch<u>in</u> bôr médiév<u>â</u>lo é on-n'anch<u>in</u>-na kom<u>ou</u>na k'fè partyà houé d'la kom<u>ou</u>na d'[[Arbèrtvela|Arbèrv<u>èl</u>a]] ê [[Savouè-d’Avâl|Savouè d'Avâ]].


L'bôr fortifià d'Konflan s'trove à l'étrà d'la konba d'[[Tarentèsa|Tarètèza]], u pià du Mont Mirantin è [[Bôfôrt|Biôfortin]]. Doué rotë arevon u doué peurtë du bôr : rla d'Savouè dirêtamê dépoué Arbèrvèla cintro, é rla d'Tarètèza dépué la konba d'Tarètèza.
L'bôr fortifià d'Konfl<u>an</u> s'trove à l'étrà d'la k<u>on</u>ba d'[[Tarentèsa|Tarèt<u>è</u>za]], u pià du Mont Mirant<u>in</u> è [[Bôfôrt|Biôfort<u>in</u>]]. Doué r<u>o</u>të arev<u>on</u> à lé doué p<u>eur</u>të du bôr : rla d'Savouè dirètamè dépoué Arbèrv<u>è</u>la c<u>in</u>tro, é rla d'Tarèt<u>è</u>za dépué la k<u>on</u>ba d'Tarèt<u>è</u>za.


Loz habitan son apelà lo ''Konflarin''.
Loz habit<u>an</u> son apelà lo ''Konflar<u>in</u>''.


=== Histouéra ===
=== Histou<u>é</u>ra ===
Konflan z a étà prèza p'lé tropë du Rè d'[[France|Franse]] [[Henri IV (France)|Henri IV]] è 1600.
Konfl<u>an</u> z a étà pr<u>è</u>za p'lé tr<u>o</u>pë du Rè d'[[France|Fr<u>an</u>se]] [[Henri IV (France)|Henri IV]] è 1600.


Konflan z a étà kapitâla du [[Savouè|Duché d'Savouè]] rindouà uz [[Ètats de Savouè|Èta d'Savouè]], dè la prémire abdicachon d'[[Napoléon Iér|Napoléon 1ér]] tan k'a la rèstituchon komplyèta du téritouèro d'la Savouè ê 1815.
Konfl<u>an</u> z a étà kapit<u>â</u>la d'la partyà du [[Savouè|Duché d'Savouè]] rindouà uz [[Ètats de Savouè|Èta d'Savouè]], dè la prém<u>i</u>re abdicach<u>on</u> d'[[Napoléon Iér|Napoléon 1ér]] tan k'a la rèstituch<u>on</u> komply<u>è</u>ta du téritou<u>è</u>ro d'la Savouè ê 1815.


Konflan z a poué étà l'chef-lué d'la province d'la Hyôta-Savouè (diférèta du départamê fransè d'la [[Savouè-d’Amont|Hyôta Savouè]] d'houé).
Konfl<u>an</u> z a poué étà l'chèf-lué d'la prov<u>in</u>ce d'la Hy<u>ô</u>ta-Savouè (difér<u>è</u>ta du départamê fransè d'la [[Savouè-d’Amont|Hy<u>ô</u>ta Savouè]] d'houé).


Lë 19 d'déssinbro 1835, l'Rè [[Charles-Albert de Sardègne|Charles-Albert d'Savouè]] raponkomounë d'Konflan et d'L'Héptà-dso-Konflan, pé kréyâ la komouna d'Arbèrvèla.
Lë 19 d'déss<u>in</u>bro 1835, l'Rè [[Charles-Albert de Sardègne|Charles-Albert d'Savouè]] rap<u>on</u>kom<u>oun</u>ë d'Konfl<u>an</u> et d'L'Héptà-dso-Konfl<u>an</u>, pé kréyâ la kom<u>ou</u>na d'Arbèrv<u>è</u>la.
L'è demnyà fransèza avoué l'rèsto d'la Savouè ê 1860.
L'è demnyà frans<u>è</u>za avoué l'r<u>è</u>sto d'la Savouè è 1860.


Cho bôr a balyà son nom à la [[Grafia de Confllens|Grafi d'Konflan]], yon-na d'lé manyiérë d'ékrirë la linga [[Arpetan|arpètana]].
Cho bôr a balyà son nom à la [[Grafia de Confllens|Graf<u>i</u> d'Konfl<u>an</u>]], yon-na d'lé manyi<u>é</u>rë d'ékrirë la l<u>in</u>ga [[Arpetan|arpè<u>ta</u>na]].


=== Bibliografi ===
=== Bibliograf<u>i</u> ===
* Marius Hudry : ''Histoire des communes savoyardes : Albertville et son arrondissement (vol. 4),'' Roanne, Éditions Horvath, 1982, 444 p.
* Marius Hudry : ''Histoire des communes savoyardes : Albertville et son arrondissement (vol. 4),'' Roanne, Éditions Horvath, 1982, 444 p.




=== Liyin estèrno ===
=== Liyin est<u>è</u>rno ===
* [https://www.pays-albertville.com/fiches/cite-medievale-de-conflans/ Pâzhe d'Konflan su l'sèto du Payi d'Arbèrvèla]
* [https://www.pays-albertville.com/fiches/cite-medievale-de-conflans/ Pâzhe d'Konflan su l'sèto du Payi d'Arbèrvèla]



Vèrsion du 7 octobro 2020 a 01:06

St’artikly’ èt ékrit inn arpitan savoyâ / Grafi d’Konflyan. L’blyâzon d’la Sawé


La plyace principâla d'Konflan avoué la Méyzon rozha
Lëz ârmë d'Konflan

Konflan toparyé Konflyan (Confllens èn ORB) è on-n'anchin bôr médiévâlo é on-n'anchin-na komouna k'fè partyà houé d'la komouna d'Arbèrvèla ê Savouè d'Avâ.

L'bôr fortifià d'Konflan s'trove à l'étrà d'la konba d'Tarètèza, u pià du Mont Mirantin è Biôfortin. Doué rotë arevon à lé doué peurtë du bôr : rla d'Savouè dirètamè dépoué Arbèrvèla cintro, é rla d'Tarètèza dépué la konba d'Tarètèza.

Loz habitan son apelà lo Konflarin.

Histouéra

Konflan z a étà prèza p'lé tropë du Rè d'Franse Henri IV è 1600.

Konflan z a étà kapitâla d'la partyà du Duché d'Savouè rindouà uz Èta d'Savouè, dè la prémire abdicachon d'Napoléon 1ér tan k'a la rèstituchon komplyèta du téritouèro d'la Savouè ê 1815.

Konflan z a poué étà l'chèf-lué d'la province d'la Hyôta-Savouè (diférèta du départamê fransè d'la Hyôta Savouè d'houé).

Lë 19 d'déssinbro 1835, l'Rè Charles-Albert d'Savouè rapon lé komounë d'Konflan et d'L'Héptà-dso-Konflan, pé kréyâ la komouna d'Arbèrvèla.

L'è demnyà fransèza avoué l'rèsto d'la Savouè è 1860.

Cho bôr a balyà son nom à la Grafi d'Konflan, yon-na d'lé manyiérë d'ékrirë la linga arpètana.

Bibliografi

  • Marius Hudry : Histoire des communes savoyardes : Albertville et son arrondissement (vol. 4), Roanne, Éditions Horvath, 1982, 444 p.


Liyin estèrno