« Konflan » : difèrences entre les vèrsions
p ortografo du titro |
Accent tonico poués précijon |
||
Legne 4 : | Legne 4 : | ||
[[Fichiér:Blason ville fr Conflans (73).svg|figura|Lëz ârmë d'Konflan]] |
[[Fichiér:Blason ville fr Conflans (73).svg|figura|Lëz ârmë d'Konflan]] |
||
''' |
'''Konfl<u>an</u>''' toparyé '''Konfly<u>an</u>''' ('''[[Confllens]]''' èn ORB) è on-n'anch<u>in</u> bôr médiév<u>â</u>lo é on-n'anch<u>in</u>-na kom<u>ou</u>na k'fè partyà houé d'la kom<u>ou</u>na d'[[Arbèrtvela|Arbèrv<u>èl</u>a]] ê [[Savouè-d’Avâl|Savouè d'Avâ]]. |
||
L'bôr fortifià d' |
L'bôr fortifià d'Konfl<u>an</u> s'trove à l'étrà d'la k<u>on</u>ba d'[[Tarentèsa|Tarèt<u>è</u>za]], u pià du Mont Mirant<u>in</u> è [[Bôfôrt|Biôfort<u>in</u>]]. Doué r<u>o</u>të arev<u>on</u> à lé doué p<u>eur</u>të du bôr : rla d'Savouè dirètamè dépoué Arbèrv<u>è</u>la c<u>in</u>tro, é rla d'Tarèt<u>è</u>za dépué la k<u>on</u>ba d'Tarèt<u>è</u>za. |
||
Loz |
Loz habit<u>an</u> son apelà lo ''Konflar<u>in</u>''. |
||
=== |
=== Histou<u>é</u>ra === |
||
Konfl<u>an</u> z a étà pr<u>è</u>za p'lé tr<u>o</u>pë du Rè d'[[France|Fr<u>an</u>se]] [[Henri IV (France)|Henri IV]] è 1600. |
|||
Konfl<u>an</u> z a étà kapit<u>â</u>la d'la partyà du [[Savouè|Duché d'Savouè]] rindouà uz [[Ètats de Savouè|Èta d'Savouè]], dè la prém<u>i</u>re abdicach<u>on</u> d'[[Napoléon Iér|Napoléon 1ér]] tan k'a la rèstituch<u>on</u> komply<u>è</u>ta du téritou<u>è</u>ro d'la Savouè ê 1815. |
|||
Konfl<u>an</u> z a poué étà l'chèf-lué d'la prov<u>in</u>ce d'la Hy<u>ô</u>ta-Savouè (difér<u>è</u>ta du départamê fransè d'la [[Savouè-d’Amont|Hy<u>ô</u>ta Savouè]] d'houé). |
|||
Lë 19 d' |
Lë 19 d'déss<u>in</u>bro 1835, l'Rè [[Charles-Albert de Sardègne|Charles-Albert d'Savouè]] rap<u>on</u> lé kom<u>oun</u>ë d'Konfl<u>an</u> et d'L'Héptà-dso-Konfl<u>an</u>, pé kréyâ la kom<u>ou</u>na d'Arbèrv<u>è</u>la. |
||
L'è demnyà |
L'è demnyà frans<u>è</u>za avoué l'r<u>è</u>sto d'la Savouè è 1860. |
||
Cho bôr a balyà son nom à la [[Grafia de Confllens| |
Cho bôr a balyà son nom à la [[Grafia de Confllens|Graf<u>i</u> d'Konfl<u>an</u>]], yon-na d'lé manyi<u>é</u>rë d'ékrirë la l<u>in</u>ga [[Arpetan|arpè<u>ta</u>na]]. |
||
=== |
=== Bibliograf<u>i</u> === |
||
* Marius Hudry : ''Histoire des communes savoyardes : Albertville et son arrondissement (vol. 4),'' Roanne, Éditions Horvath, 1982, 444 p. |
* Marius Hudry : ''Histoire des communes savoyardes : Albertville et son arrondissement (vol. 4),'' Roanne, Éditions Horvath, 1982, 444 p. |
||
=== Liyin |
=== Liyin est<u>è</u>rno === |
||
* [https://www.pays-albertville.com/fiches/cite-medievale-de-conflans/ Pâzhe d'Konflan su l'sèto du Payi d'Arbèrvèla] |
* [https://www.pays-albertville.com/fiches/cite-medievale-de-conflans/ Pâzhe d'Konflan su l'sèto du Payi d'Arbèrvèla] |
||
Vèrsion du 7 octobro 2020 a 01:06
St’artikly’ èt ékrit inn arpitan savoyâ / Grafi d’Konflyan. |
Konflan toparyé Konflyan (Confllens èn ORB) è on-n'anchin bôr médiévâlo é on-n'anchin-na komouna k'fè partyà houé d'la komouna d'Arbèrvèla ê Savouè d'Avâ.
L'bôr fortifià d'Konflan s'trove à l'étrà d'la konba d'Tarètèza, u pià du Mont Mirantin è Biôfortin. Doué rotë arevon à lé doué peurtë du bôr : rla d'Savouè dirètamè dépoué Arbèrvèla cintro, é rla d'Tarètèza dépué la konba d'Tarètèza.
Loz habitan son apelà lo Konflarin.
Histouéra
Konflan z a étà prèza p'lé tropë du Rè d'Franse Henri IV è 1600.
Konflan z a étà kapitâla d'la partyà du Duché d'Savouè rindouà uz Èta d'Savouè, dè la prémire abdicachon d'Napoléon 1ér tan k'a la rèstituchon komplyèta du téritouèro d'la Savouè ê 1815.
Konflan z a poué étà l'chèf-lué d'la province d'la Hyôta-Savouè (diférèta du départamê fransè d'la Hyôta Savouè d'houé).
Lë 19 d'déssinbro 1835, l'Rè Charles-Albert d'Savouè rapon lé komounë d'Konflan et d'L'Héptà-dso-Konflan, pé kréyâ la komouna d'Arbèrvèla.
L'è demnyà fransèza avoué l'rèsto d'la Savouè è 1860.
Cho bôr a balyà son nom à la Grafi d'Konflan, yon-na d'lé manyiérë d'ékrirë la linga arpètana.
Bibliografi
- Marius Hudry : Histoire des communes savoyardes : Albertville et son arrondissement (vol. 4), Roanne, Éditions Horvath, 1982, 444 p.