Éde:Novèlologismos : Mèdecina
Aparence
| Cela pâge est ècrita en arpetan supradialèctâl / ORB lârge. |
Vê-que na lista de novèlologismos sus la mèdecina en ORB :
Lègenda
[changiér | changiér lo tèxto sôrsa]- Los mots en orange sont de corrèccions, prècisions, variantes ou ben agrantissements.
- Los mots en vèrd sont de proposicions.
- Los mots marcâs d’un’ètêlèta* sont de fôrmes en atendent que meritont pôt-étre na corrèccion que vindrat ples târd.
Abrèviacions
[changiér | changiér lo tèxto sôrsa]FR (Fribôrg), VD (Payis de Vôd), GE (Geneva), NE (Nôchâtél), VS (Valês), AO (Vâl d’Aoûta), Ly (Liyon), SE (Sant-Etiève), VdG (Vâr-de-Giér).
Lista
[changiér | changiér lo tèxto sôrsa]| Arpetan | Francês | Sôrsa |
|---|---|---|
| acuchior m, acuchiosa f | gynécologue m / f ; accoucheur m, accoucheuse f | Govèrt 2003[1] |
| agace f → nid d’~ loc nom m | pie (bavarde) (loc nom) f, var. agaça, oyasse f, étot : gé nêr loc nom m (AO), jaquèta f, margot f → cor (au pied) (loc nom) m, œil-de-perdrix m (Mèdecina), étot : z-uely-de-pèrnix loc nom m (AO) | Chenâl / Vôterin 1997 Stich 2003 Fâvro / Stich 2005[2] Verèt 2023 |
| agacin m | cor (au pied) (loc nom) m, agacin / agassin m, œil-de-perdrix m (Mèdecina), var. ayachin m (AO), agaçon m, étot : câl m, côrp m, nid d’agace loc nom m | Chenâl / Vôterin 1997 Stich 2003 Verèt 2023 |
| ambulance f → ambulanciér a m & m, ambulanciére a f & f → ambulant a m, ambulanta a f | ambulance f, var. ambulança f, étot : embulança f → ambulancier a m & m, ambulancière a f & f, étot : embulanciér a m & m → ambulant a m, ambulante a f, étot : embulant a m | Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| anèstèsia f → anèstèsient a m, anèstèsienta a f → anèstèsient m → anèstèsisto m, anèstèsista f | anesthésie f, var. anèstèsie f, étot : endromia f (AO) → anesthésiant a m, anesthésiante a f → anesthésiant m → anesthésiste m / f | Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| ataca f → ~ u côr loc nom f → côp d’~ loc nom m (AO) | attaque f (bataille, crise...) ; crise (cardiaque, d’épilepsie...) (loc nom) f → crise cardiaque loc nom f, infarctus (du myocarde) (loc nom) m, var. ~ u cuer, ~ u cœr loc nom f, étot : côp d’~ loc nom m (AO), crisa cardiaca loc nom f, enfartus m → infarctus (du myocarde) (loc nom) m, crise cardiaque loc nom f, étot : crèp m (AO) | Chenâl / Vôterin 1997 Govèrt 2003[1] Fâvro / Stich 2005[2] Verèt 2023 |
| câl m | cal m, durillon m ; cor (au pied) (loc nom) m, agacin / agassin m, œil-de-perdrix m (Mèdecina), var. câly m (AO) | Chenâl / Vôterin 1997 Stich 2003 Verèt 2023 |
| chirurgie f → chirurgicâl a m, chirurgicâla a f → chirurgicalament adv → chirurgien m, chirurgièna f | chirurgie f → chirurgical a m, chirurgicale a f, var. chirurgicâlo a m → chirurgicalement adv → chirurgien m, chirurgienne f, var. chirurgiènna f | Chenâl / Vôterin 1997 Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| cllinica f → cllinico a m, cllinica a f | clinique f, var. clinica f → clinique a env, var. clinico a m | Chenâl / Vôterin 1997 Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| côrp m | corps m, physique (de l’homme) (loc nom) m ; groupe (de personnes) (loc nom) m, individu m ; cor (au pied) (loc nom) m, agacin / agassin m, œil-de-perdrix m (Mèdecina), var. côrps m | Chenâl / Vôterin 1997 Govèrt 2003[1] Fâvro / Stich 2005[2] Verèt 2023 |
| crèva f | maladie (grave) (loc nom) f, crève f, grippe f ; épidémie f (de grippe), var. créva f, étot : macola f (AO) | Verèt 2023 |
| crisa f → ~ cardiaca loc nom f → ~ de fèjo loc nom f → ~ de folerâ loc nom f | crise f (sociale, économique, politique...) ; très grande colère loc nom f (de la part d’un coléreux), caprice m, var. crise f → crise cardiaque loc nom f, infarctus (du myocarde) (loc nom) m → crise de foie loc nom f → crise de folie loc nom f, étot : accès de folerâ loc nom m | Govèrt 2003[1] Fâvro / Stich 2005[2] Verèt 2023 |
| diètètica f → diètèticien m, diètèticièna f → diètètico a m, diètètica a f | diététique f → diététicien m, diététicienne f, var. diètèticiènna f → diététique a env | Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| embulança f → embulanciér a m & m, embulanciére a f & f → embulant a m, embulanta a f | ambulance f → ambulancier a m & m, ambulancière a f & f → ambulant a m, ambulante a f | Verèt 2023 |
| endromir v → endromi a m, endromia a f → endromia f (AO) | endormir v ; anesthésier v, chloroformer v, var. endormir v → endormi a m, endormie a f, var. endormi a m, endormia a f, endromê a m, endromête a f → anesthésie f, var. endormia f | Chenâl / Vôterin 1997 Stich 2003 Verèt 2023 |
| enfartus m | infarctus (du myocarde) (loc nom) m, var. enfractus m | Verèt 2023 |
| èpidèmia f → èpidèmiologia f → èpidèmiologico a m, èpidèmiologica a f → èpidèmiologisto m, èpidèmiologista f → èpidèmico a m, èpidèmica a f | (grande) épidémie (loc nom) f, var. èpidèmie f, étot : trêna f, crèva f → épidémiologie f, var. èpidèmiologie f → épidémiologique a env → épidémiologiste m / f → épidémique a env | Chenâl / Vôterin 1997 Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| folerâ f | folie f ; psychose f, var. fôlia f (AO), folie f | Chenâl / Vôterin 1997 Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| ginècologo m, ginècologa f | gynécologue m / f, étot : acuchior m | Chenâl / Vôterin 1997 Govèrt 2003[1] |
| groupo sanguin loc nom m | groupe sanguin loc nom m, var. groupa sanguina loc nom f | Chenâl / Vôterin 1997 Govèrt 2003[1] Fâvro / Stich 2005[2] Verèt 2023 |
| hèmorragia f | hémorragie f, var. hèmorragie f | Chenâl / Vôterin 1997 Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| higièna f | hygiène f, étot : propretât f (AO), santât f | Chenâl / Vôterin 1997 Govèrt 2003[1] |
| macola f (AO) → acapàr la ~ loc v (AO) → l’an de la ~ loc nom m (AO) | maladie f, infirmité f (terme générique) ; grippe f, épidémie de grippe loc nom f, étot : macatoria f (AO) → prendre la grippe loc v → l’année de la grippe, l’épidémie de grippe loc nom f | Chenâl / Vôterin 1997 |
| macolâ a m, macolâye a f (AO) → je su tot ~ loc-frâsa (AO) | qui est atteint par la maladie, l’infirmité loc-frâsa → je suis tout malade loc-frâsa | Chenâl / Vôterin 1997 |
| mèdecin m → (un) ~ de quatro sous loc nom m → alar u ~ loc v → mèdeca f (AO) | médecin m, docteur m, var. mêjo m, mèdeca f (AO) → (un) mauvais médecin loc nom m → aller chez le médecin loc v, var. alàr a ~ loc v (AO) → femme médecin loc nom f | Chenâl / Vôterin 1997 Stich 2003 Govèrt 2003[1] Fâvro / Stich 2005[2] Verèt 2023 |
| morbido a m, morbida a f | morbide a env, pathologique a env | Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| oculisto m, oculista f → oculèro m → oculèro a m, oculèra a f | oculiste m / f, ophtalmologiste m / f, ophtalmologue m / f → oculaire m → oculaire a env | Verèt 2023 |
| oftalmologo m, oftalmologa f → oftalmologia f → oftalmologico a m, oftalmologica a f | ophtalmologiste m / f, ophtalmologue m / f, étot : oculisto m, ziotiér m (En) → ophtalmologie f, var. oftalmologie f → ophtalmologique a env | Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| patologico a m, patologica a f → patologia f | pathologique a env, étot : morbido a m → pathologie f, var. patologie f | Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| pèrdix f → z-uely-de-pèrnix loc nom m (AO) | perdrix f, var. pèdrix, pèrdrix f, pèrnix f (AO), pèrdigâla f (Arvelâr) → œil-de-perdrix m (Mèdecina) | Chenâl / Vôterin 1997 Stich 2003 Verèt 2023 |
| psicopato a m & m, psicopata a f & f → psicopatia f | psychopathe a env & m / f → psychopathie f, var. psicopatie f | Govèrt 2003[1] |
| psicosa f → psicotico a m & m, psicotica a f & f | psychose f, var. psicose f, étot : folerâ f → psychotique a env & m / f | Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| psiquiâtro m, psiquiâtra f → psiquiatria f → psiquiatrico a m, psiquiatrica a f → psiquiatrisar v | psychiatre m / f → psychiatrie f, var. psiquiatrie f → psychiatrique a env → psychiatriser v, var. psiquiatrisiér v | Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| quinèsisto m, quinèsista f → quinèsitèrapia f | kinésithérapeute m / f, kinésiste m / f, étot : reboutor m → kinésithérapie f, var. quinèsitèrapie f | Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| reboutor m, reboutosa f | rebouteur m, rebouteux m, rebouteuse f, rhabilleur m, rhabilleuse f ; kinésithérapeute m / f, kinésiste m / f | Govèrt 2003[1] |
| santât f | santé f ; hygiène f, var. sandât, santàt f | Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| scorbut m | scorbut m, var. escorbut f | Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| tifôida f | typhoïde f (fièvre), étot : tafus m (Arbanês), tifus m (Sassèl) | Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| transfusar v → transfusion f | transfuser v, var. transfusiér v → transfusion f | Govèrt 2003[1] Verèt 2023 |
| trêna f | (chose) traînée (loc nom) f ; épidémie f, mal qui court loc nom m, maladie épidémique peu grâve loc nom f ; indisposition qui dure, qui se prolonge loc nom f, var. trênna f | Verèt 2023 |
| ziotiér m, ziotiére f (En) | oculiste m / f, ophtalmologiste m / f, ophtalmologue m / f | Stich 2003 Verèt 2023 |
Rèferences
[changiér | changiér lo tèxto sôrsa]- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 (fr) Gzaviér Govèrt, Lexique onomasiologique des néologismes et des termes spécialisés du francoprovençal, dedens Dictionnaire francoprovençal-français et français-francoprovençal per Domenico Stich, Tonon, Le Carré, 2003, pp. 421-464.
- 1 2 3 4 5 6 (fr) Alen Fâvro, Domenico Stich, Diccionèro de fata savoyârd-francês, francês-savoyârd, Fouènant, Yoran Embanner, 2005.